Život Prešova
online
online
Obama a Merkelová rokovali o americkom sledovaní aj o Ukrajine
02.05.2014 Celý región
Washington 2. mája (TASR) - Nemecko a Spojené štáty ešte stále pracujú na znení dohody o ochrane súkromia a americkom sledovaní, uviedla dnes vo Washingtone po stretnutí s americkým prezidentom Barackom Obamom nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú citovala agentúra AP.
Rokovania medzi oboma krajinami si vynútili odhalenia bývalého spolupracovníka americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwarda Snowdena, ktorý zverejnil dokumenty dokazujúce, že NSA odpočúvala Merkelovej súkromný telefón, čo v Nemecku vyvolalo búrku nevôle.
Dohodu so Spojenými štátmi o úplnom zrušení sledovania v Nemecku sa zatiaľ dosiahnuť nepodarilo. Prezident Obama v tejto súvislosti poznamenal, že obe vlády ešte nie sú "úplne zajedno" v otázke, ako má NSA postupovať na nemeckej pôde. Merkelová k tomu dodala, že rozpory v tejto otázke stále pretrvávajú.
Obaja lídri sa v priebehu dvojhodinových rozhovorov dotkli aj situácie na Ukrajine a otázky ďalších sankcií voči Rusku.
Podľa Obamu uvalia Spojené štáty na Rusko sektorové sankcie, ak bude Moskva mariť plány na usporiadanie ukrajinských volieb, ktoré sú naplánované na 25. mája.
"Ďalším krokom bude režim širšie koncipovaných sektorových sankcií," povedal Obama, pričom nemecká kancelárka dodala, že 25. máj je kritický dátum a "my sa postaráme o to, aby sa voľby uskutočnili".
Ak by Spojené Štáty a Európska únia pristúpili k rozšíreniu sankcií, ktoré doteraz uvalili len na jednotlivých ruských verejných činiteľov a podniky, najpravdepodobnejšími sektormi, ktorých sa dotknú, budú podľa agentúry Reuters ruské bankovníctvo a energetika.
"V Európe sme prijali rozhodnutie, že ak by malo dôjsť k ďalšej destabilizácii, pristúpime k tretej etape sankcií. Mala by som zdôrazniť, že to nie je niečo, čo by sme si želali, ale sme pripravení a ochotní pristúpiť aj k takémuto kroku," uviedla Merkelová.
Podľa amerického prezidenta cieľom sankcií nie je potrestať Rusko, ale motivovať ho, aby si "zvolilo lepšiu cestu".
Obama vyzval Moskvu, aby presvedčila proruské ozbrojené skupiny na Ukrajine, aby zložili zbrane. Dodal, že je hanebné, keď ozbrojená domobrana zadržiava medzinárodných pozorovateľov.
Obaja lídri vyjadrili aj ochotu poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc. "V našej podpore Ukrajine sme jednotní vrátane veľmi významného programu, ktorý tento týždeň schválil Medzinárodný menový fond (MMF)," uviedol Obama, odkazujúc na schválenie dvojročného programu pomoci Ukrajine vo výške 17 miliárd dolárov.
Podľa amerického prezidenta ruský výklad udalostí na východe Ukrajiny, podľa ktorého tam došlo k spontánnemu povstaniu proruských aktivistov, spochybnil dnešný útok raketami zem-vzduch, po ktorom došlo k zrúteniu dvoch ukrajinských vojenských vrtuľníkov.
"Svetu je jasné, že tieto Ruskom podporované skupiny nie sú pokojní demonštranti. Sú to dobre vyzbrojení militanti," dodal Obama.
Rokovania medzi oboma krajinami si vynútili odhalenia bývalého spolupracovníka americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwarda Snowdena, ktorý zverejnil dokumenty dokazujúce, že NSA odpočúvala Merkelovej súkromný telefón, čo v Nemecku vyvolalo búrku nevôle.
Dohodu so Spojenými štátmi o úplnom zrušení sledovania v Nemecku sa zatiaľ dosiahnuť nepodarilo. Prezident Obama v tejto súvislosti poznamenal, že obe vlády ešte nie sú "úplne zajedno" v otázke, ako má NSA postupovať na nemeckej pôde. Merkelová k tomu dodala, že rozpory v tejto otázke stále pretrvávajú.
Obaja lídri sa v priebehu dvojhodinových rozhovorov dotkli aj situácie na Ukrajine a otázky ďalších sankcií voči Rusku.
Podľa Obamu uvalia Spojené štáty na Rusko sektorové sankcie, ak bude Moskva mariť plány na usporiadanie ukrajinských volieb, ktoré sú naplánované na 25. mája.
"Ďalším krokom bude režim širšie koncipovaných sektorových sankcií," povedal Obama, pričom nemecká kancelárka dodala, že 25. máj je kritický dátum a "my sa postaráme o to, aby sa voľby uskutočnili".
Ak by Spojené Štáty a Európska únia pristúpili k rozšíreniu sankcií, ktoré doteraz uvalili len na jednotlivých ruských verejných činiteľov a podniky, najpravdepodobnejšími sektormi, ktorých sa dotknú, budú podľa agentúry Reuters ruské bankovníctvo a energetika.
"V Európe sme prijali rozhodnutie, že ak by malo dôjsť k ďalšej destabilizácii, pristúpime k tretej etape sankcií. Mala by som zdôrazniť, že to nie je niečo, čo by sme si želali, ale sme pripravení a ochotní pristúpiť aj k takémuto kroku," uviedla Merkelová.
Podľa amerického prezidenta cieľom sankcií nie je potrestať Rusko, ale motivovať ho, aby si "zvolilo lepšiu cestu".
Obama vyzval Moskvu, aby presvedčila proruské ozbrojené skupiny na Ukrajine, aby zložili zbrane. Dodal, že je hanebné, keď ozbrojená domobrana zadržiava medzinárodných pozorovateľov.
Obaja lídri vyjadrili aj ochotu poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc. "V našej podpore Ukrajine sme jednotní vrátane veľmi významného programu, ktorý tento týždeň schválil Medzinárodný menový fond (MMF)," uviedol Obama, odkazujúc na schválenie dvojročného programu pomoci Ukrajine vo výške 17 miliárd dolárov.
Podľa amerického prezidenta ruský výklad udalostí na východe Ukrajiny, podľa ktorého tam došlo k spontánnemu povstaniu proruských aktivistov, spochybnil dnešný útok raketami zem-vzduch, po ktorom došlo k zrúteniu dvoch ukrajinských vojenských vrtuľníkov.
"Svetu je jasné, že tieto Ruskom podporované skupiny nie sú pokojní demonštranti. Sú to dobre vyzbrojení militanti," dodal Obama.
0
www.ZIVOTPO.sk
